Betaín sa, rovnako ako cholín a metionín, podieľa na metabolizme metylových skupín v pečeni a venuje svoju labilnú metylovú skupinu na syntézu niekoľkých metabolicky dôležitých zlúčenín, ako je karnitín, kreatín a hormóny (pozri obrázok 1).

 

Cholín, metionín a betaín sú všetky príbuzné v metabolizme metylových skupín. Preto môže suplementácia betaínom znížiť požiadavky na tieto ďalšie donory metylových skupín. V dôsledku toho je jednou zo známych aplikácií betaínu v krmive pre zvieratá nahradenie (časti) cholínchloridu a pridaného metionínu v strave. V závislosti od trhových cien tieto náhrady vo všeobecnosti šetria náklady na krmivo a zároveň zachovávajú výkonnostné výsledky.

Keď sa betaín používa ako náhrada iných metyldonorov, betaín sa používa skôr ako komodita, čo znamená, že dávkovanie betaínu v krmivovej receptúre môže byť variabilné a závisí od cien príbuzných zlúčenín, ako je cholín a metionín. Betaín je však viac než len živina poskytujúca metyl a zaradenie betaínu do krmiva by sa malo zvážiť ako prostriedok na zlepšenie výkonnosti.

Betaín ako osmoprotektant

Okrem svojej funkcie ako metyldonoru betaín pôsobí aj ako osmoregulátor. Keď betaín nie je metabolizovaný pečeňou v rámci metabolizmu metylovej skupiny, je k dispozícii pre bunky na použitie ako organický osmolyt.

Ako osmolyt betaín zvyšuje intracelulárnu retenciu vody, ale okrem toho chráni aj bunkové štruktúry, ako sú proteíny, enzýmy a DNA. Táto osmoprotektívna vlastnosť betaínu je veľmi dôležitá pre bunky, ktoré zažívajú (osmotický) stres. Vďaka zvýšenej intracelulárnej koncentrácii betaínu si stresované bunky môžu lepšie zachovať svoje bunkové funkcie, ako je produkcia enzýmov, replikácia DNA a proliferácia buniek. Vďaka lepšiemu zachovaniu bunkových funkcií môže mať betaín potenciál zlepšiť výkonnosť zvierat, najmä v špecifických stresových situáciách (tepelný stres, kokcidióza, slanosť vody atď.). Dodatočné pridávanie betaínu do krmiva sa ukázalo ako prospešné v rôznych situáciách a pre rôzne druhy zvierat.

Pozitívne účinky betaínu

Pravdepodobne najviac študovanou problematikou týkajúcou sa priaznivých účinkov betaínu je tepelný stres. Mnoho zvierat žije v prostredí s teplotami, ktoré presahujú ich zónu tepelnej pohody, čo vedie k tepelnému stresu.

Tepelný stres je typický stav, pri ktorom je pre zvieratá dôležité regulovať si vodnú bilanciu. Betaín svojou schopnosťou pôsobiť ako ochranný osmolyt zmierňuje tepelný stres, o čom svedčia napríklad nižšie rektálne teploty a menej dychu u brojlerov.

Zníženie tepelného stresu u zvierat podporuje príjem krmiva a pomáha udržiavať výkonnosť. Nielen u brojlerov, ale aj u nosníc, prasníc, králikov, dojníc a hovädzieho dobytka správy ukazujú priaznivé účinky betaínu na udržanie výkonnosti počas horúceho počasia, ako aj vysokej vlhkosti. Betaín môže pomôcť aj pri podpore zdravia čriev. Črevné bunky sú neustále vystavené hyperosmotickému obsahu čriev a v prípade hnačky bude osmotická záťaž pre tieto bunky ešte vyššia. Betaín je dôležitý pre osmotickú ochranu črevných buniek.

Udržiavanie vodnej rovnováhy a objemu buniek intracelulárnou akumuláciou betaínu vedie k zlepšeniu morfológie čriev (vyššie klky) a lepšej stráviteľnosti (vďaka dobre udržiavanej sekrécii enzýmov a zvýšenému povrchu pre absorpciu živín). Pozitívne účinky betaínu na zdravie čriev sú obzvlášť výrazné u zvierat vystavených infekcii: napr. hydina s kokcidiózou a odstavené prasiatka.

Betaín je tiež známy ako modifikátor jatočných tiel. Viaceré funkcie betaínu zohrávajú úlohu v metabolizme bielkovín, energie a tukov u zvierat. U hydiny aj ošípaných sa vo veľkom počte vedeckých štúdií uvádza vyšší výťažok prsného mäsa a chudého mäsa. Mobilizácia tuku tiež vedie k nižšiemu obsahu tuku v jatočných tiel, čím sa zlepšuje ich kvalita.

Betaín ako zosilňovač výkonu

Všetky hlásené pozitívne účinky betaínu ukazujú, aká cenná môže byť táto živina. Pridanie betaínu do stravy by sa preto malo zvážiť nielen ako komodita na nahradenie iných metyldonorov a úsporu nákladov na krmivo, ale aj ako funkčná prísada na podporu zdravia a výkonnosti zvierat.

Rozdiel medzi týmito dvoma aplikáciami spočíva v dávkovaní. Ako metyldonor sa betaín často používa v krmive v dávkach 500 ppm alebo dokonca nižších. Na zvýšenie výkonnosti sa zvyčajne používajú dávky 1 000 až 2 000 ppm betaínu. Tieto vyššie dávky vedú k tomu, že nemetabolizovaný betaín cirkuluje v tele zvierat a je dostupný pre absorpciu bunkami, aby ich chránil pred (osmotickým) stresom, a následne podporoval zdravie a výkonnosť zvierat.

Záver

Betaín má rôzne využitie pre rôzne druhy zvierat. V krmivách pre zvieratá sa betaín môže používať ako komodita na úsporu nákladov na krmivo, ale môže sa tiež zaradiť do stravy na zlepšenie zdravia zvierat a zvýšenie výkonnosti. Najmä v dnešnej dobe, keď sa snažíme minimalizovať používanie antibiotík, je podpora zdravia zvierat veľmi dôležitá. Betaín si určite zaslúži miesto v zozname alternatívnych bioaktívnych zlúčenín na podporu zdravia zvierat.