Betaín, ktorý sa často mylne považuje za vitamín, nie je ani vitamínom, ani esenciálnou živinou. Za určitých podmienok však môže pridanie betaínu do kŕmnej zmesi priniesť značné výhody.

Betaín je prírodná zlúčenina nachádzajúca sa vo väčšine živých organizmov. Pšenica a cukrová repa sú dve bežné rastliny, ktoré obsahujú vysoké hladiny betaínu. Čistý betaín sa považuje za bezpečný, ak sa používa v rámci povolených limitov. Keďže betaín má určité funkčné vlastnosti a za určitých podmienok sa môže stať esenciálnou živinou (alebo prísadou), čistý betaín sa čoraz častejšie pridáva do krmiva pre ošípané a hydinu. Pre optimálne využitie je však dôležité vedieť, aké množstvo betaínu je optimálne pridať.

1. Betaín v tele

Vo väčšine prípadov sú zvieratá schopné syntetizovať betaín, aby uspokojili potreby svojho tela. Spôsob, akým sa betaín syntetizuje, je známy ako oxidácia vitamínu cholínu. Pridanie čistého betaínu do krmiva preukázateľne šetrí drahý cholín. Ako donor metylu môže betaín nahradiť aj drahý metionín. Pridanie betaínu do krmiva preto môže znížiť potrebu metionínu a cholínu.

Betaín sa môže použiť aj ako prostriedok proti stukovateniu pečene. V niektorých štúdiách sa ukladanie jatočného tuku u rastúcich ošípaných znížilo o 15 % pridaním iba 0,125 % betaínu do krmiva. Nakoniec sa preukázalo, že betaín zlepšuje stráviteľnosť živín, pretože poskytuje osmoprotekciu črevným baktériám, čo vedie k stabilnejšiemu gastrointestinálnemu prostrediu. Najdôležitejšou úlohou betaínu je samozrejme predchádzať dehydratácii buniek, ale to sa často považuje za samozrejmosť a prehliada sa.

2. Betaín zabraňuje dehydratácii

Betaín sa môže v čase dehydratácie konzumovať vo veľkom množstve, nie však vďaka svojej funkcii donora metylovej skupiny, ale vďaka betaínu, ktorý reguluje hydratáciu buniek. V stave tepelného stresu bunky reagujú akumuláciou anorganických iónov, ako je sodík, draslík, chlorid, a organických osmotických činidiel, ako je betaín. V tomto prípade je betaín najúčinnejšou zlúčeninou, pretože nemá negatívny účinok na destabilizáciu bielkovín. Ako osmotický regulátor môže betaín chrániť obličky pred poškodením vysokými koncentráciami elektrolytov a močoviny, zlepšovať funkciu makrofágov, regulovať vodnú bilanciu v čreve, predchádzať predčasnej bunkovej smrti a embryá do určitej miery prežívajú.

Z praktického hľadiska sa uvádza, že pridanie betaínu do krmiva môže zabrániť atrofii črevných klkov a zvýšiť aktivitu proteolytických enzýmov, čím sa podporuje zdravie čriev odstavených prasiat. Podobná funkcia sa preukázala aj pri zlepšení zdravia čriev pridaním betaínu do krmiva pre hydinu, keď hydina trpí kokcidiózou.

3. Zvážte problém

Pridanie čistého betaínu do krmiva môže mierne zlepšiť stráviteľnosť živín, podporiť rast a zlepšiť konverziu krmiva. Okrem toho, pridanie betaínu do krmiva pre hydinu môže viesť k zníženiu tuku v jatočných trupoch a zvýšeniu mäsa z pŕs. Presný účinok vyššie uvedených funkcií je samozrejme veľmi variabilný. Okrem toho má betaín v praktických podmienkach prijateľnú relatívnu biologickú dostupnosť 60 % v porovnaní s metionínom. Inými slovami, 1 kg betaínu môže nahradiť pridanie 0,6 kg metionínu. Pokiaľ ide o cholín, odhaduje sa, že betaín môže nahradiť približne 50 % pridaného cholínu v krmive pre brojlery a 100 % pridaného cholínu v krmive pre nosnice.

Z betaínu majú najväčší úžitok zvieratá, ktoré sú dehydratované, čo môže byť veľmi užitočné. Patria sem: zvieratá vystavené tepelnému stresu, najmä brojlery v lete; laktujúce prasnice, ktoré takmer vždy pijú nedostatočné množstvo vody na konzumáciu; všetky zvieratá, ktoré pijú soľanku. Pre všetky druhy zvierat, u ktorých sa zistilo, že z betaínu profitujú, sa najlepšie nepridáva viac ako 1 kg betaínu na tonu kompletného krmiva. Ak sa prekročí odporúčané množstvo, účinnosť sa so zvyšujúcou sa dávkou zníži.